Kto som?

Skutočne nezávislý kandidát na primátora mesta Prešov. Nie som nikým a ničím ovplyvňovaný, nie som nikoho „pravá ani ľavá ruka“, nikto ma neriadi a nevzdám sa v prospech žiadneho kandidáta.

Som jeden z Vás. Som rodený Prešovčan, srdcom Sekčovčan. Som kresťan, manžel a otec. Pochádzam zo športovej rodiny. Môj otec hrával a trénoval futbal (,,Naski“). Moja mamka (Jana) hrala volejbal, moja sestra (Lenka) sa venovala hádzanej a ja som bývalý hádzanár Tatrana Prešov. Niekoľko rokov som hrával uličnú futbalovú ligu a uličnú hokejbalovú ligu, ktorú sa v rámci možností snažím podporovať. Vo voľnom čase organizujem športové a kultúrne podujatia.

Som nezávislý poslanec Mestského zastupiteľstva za VMČ č. 7 – Sekčov a Šalgovík. Som právnik osobného úradu Regionálneho úradu školskej správy v Prešove, som expert (mentor) v oblasti práva, manažmentu a marketingu pre malé a stredné podniky, aktivista proti korupcii v meste Prešov a nedokážem sa prizerať nespravodlivosti, márnotratnosti, a preto vždy konám.

DOSŤ BOLO KŠEFTOV A POLITIKÁRčENIA V PREŠOVE!

Po celý čas, čo pôsobím ako mestský poslanec, som sa nestačil diviť, aké pochybenia sa v Prešove robia, koľko peňazí sa vyhadzuje von oknom. Mnoho vecí sa rieši nesystémovo a neschopným vládnutím mesto prichádza o státisíce eur. Je to preto, lebo sme verili politikom. Uverili sme tomu, že ak bude na radnici politický kandidát, dostaneme viac. Strana nám pomôže. Veľká politika sa o nás bude viac zaujímať. Dostaneme viac investícií aj pozornosti. Nič z toho sa nestalo za posledných 30 rokov. Politici totiž nepochopili, že riadiť mesto neznamená dostať ku korytu svojich straníkov a tých “poslušných” a potom už len zalamovať ruka-mi, keď sa niečo nepodarí, alebo sa nestihnú termíny. Stranícka príslušnosť by nemala byť legitimáciou k dôležitým funkciám.

Áno, patrím k tým “problémovejším” poslancom, pretože nie som ticho. Nerobím kšefty, neobchodujem za funkcie. Ukazujem prstom tam, kde vidím problém, upozorňujem nahlas na možné dôsledky a veľa sa pýtam. Považujem však za svoju povinnosť pýtať sa za ľudí zásadnú otázku: ,,Ako sa hospodári s našimi peniazmi?“ Vždy som bol ten “brechajúci pes” – strážca poriadku, a keď niečo nebolo s kostolným poriadkom, nebál som sa o tom hovoriť nahlas. Funkcia poslanca nestačí na všetko. Čo majú ľudia z upozorňovania, aj keď mám pravdu, keď nemám kompetenciu s tým urobiť viac? Dôvod, prečo som sa rozhodol kandidovať je prostý. Nechcem viac kričať. Chcem dohliadať na to, aby boli veci robené správne. Otvorene. Transparentne. Korektne. Tak, ako sa veci v mestách a obciach robiť majú. Nie za zatvorenými dverami. Chcem, aby poslanci mali k rozhodovaniu čo najviac informácií a podkladov. Aby rozhodovali správne za občanov, ktorých zastupujú. Aby vedeli, za čo hlasujú. A aby hlasovali skutočne podľa svojho vedomia a svedomia, nie podľa politickej príslušnosti. To je to, čo mestu naozaj škodí. Nie, nevracajme sa do minulosti, už tu bolo všetko. Poďme toto mesto konečne omladiť. Dať priestor novej generácii, dať priestor jej prioritám.